Hlavnými hrdinami, a vlastne aj ústrednou dvojicou románu, sú Nastya a Josh. Nastya bývala nádejnou klaviristkou, kým si neporanila zápästie a prišla tak o svoju budúcnosť. Josh postupne stratil celú svoju rodinu, až ostal úplne sám. Sú to stredoškoláci, ktorým sa stali horšie veci než aké postihnú väčšinu ľudí počas celého života. Veci, ktoré z nich spravili pokazené bytosti – vyhýbajú sa svojim vrstovníkom, trpia a snažia sa vyrovnať s minulosťou sami. Či už pre nedôveru alebo zo strachu, že by mohli prísť o ďalších blízkych. Josh sa pred svetom skrýva v garáži, kde pracuje s drevom a Nastya za vyzývavé oblečenie a make-up. A nerozpráva.
Nastya sa presťahuje k tete, aby unikla svojmu rodnému mestu a mohla začať odznova v škole, kde ju nikto nepozná. A želá si, aby to aj tak ostalo – nosí minisukne, provokatívne výstrihy a opätky, ktorými by mohla zabíjať. Výsledným efektom je, že všetky dievčatá na škole ju nenávidia a väčšina chalanov, s výnimkou najväčších borcov, si na ňu netrúfne. A tak, hoci priťahuje pozornosť kamkoľvek sa pohne, je neustále sama. Josha všetci ignorujú, pretože celá škola pozná jeho príbeh a nikto sa k nemu nechce čo i len priblížiť. Neustále sedáva sám, obklopený prázdnotou, využívajúc každú voľnú chvíľu a hodinu prácou v tvorivých dielňach.
Práve postupné zbližovanie sa Nastye a Josha robí z Moře klidu výnimočnú knihu. Nečakajte žiadne instatné zaláskovanie sa typické pre väčšinou románov pre mládež. Obe postavy sú zlomené, každá minúta ich dňa je vyplnená obrovským smútkom a stratou, ktoré z nich spravili ľudí opatrných a obozretných, nepripúšťajúcich si nikoho k telu. Autorka si v tomto ohľade dala na vykreslení svojich postáv naozaj záležať a nikam sa s príbehom neponáhľa. Postupuje veľmi opatrne a vzťah ktorý medzi Nastyou a Joshom pomaly vzniká je krehký, no zároveň silný: plný smútku, ktorý so sebou obaja nesú, ale zároveň aj – naozaj sa to inak povedať nedá – krásny. Pôsobí tiež veľmi reálne a to nielen kvôli opatrnému a pomalému tempu – nie je všeliekom na všetko zlé, čo sa im stalo. Ich zlomené časti do seba ako mávnutím čarovného prútika nezapadnú len kvôli tomu, že našli jeden druhého. Niektoré áno, mnohé z nich budú musieť pozliepať sami, iné sa nikdy nezahoja.
Keby sa v knihe nevyskytovali iné postavy a zápletky okrem Nastye a Josha, bola by ozajstným pokladom. Autorka originalitu ústredného príbehu vyvážila snáď všetkým klišé, aké v literatúre alebo príbehoch o amerických tínedžeroch možno nájsť. Tak napríklad, všetci sú neskutočne sexi a krásni. Tak sú opísané všetky postavy bez výnimky. A všetci sú v niečom sakramentsky dobrí. Kým vykreslenie vzťahu medzi Drewom, najlepším priateľom Josha, a Nastyou bolo celkom zaujímavé, jeho línia ako taká nebola ničím prekvapivá – najpopulárnejší chalan na škole, sukničkár, ale predsa je v ňom niečo viac. Nechýbal ani trend, ktorý je veľmi populárny a dosť znepokojujúci – nezáujem Nastye o iné dievčatá, vzájomná nenávisť a opovrhovanie medzi nimi, čo malo za dôsledok, že naša hrdinka ostala obklopená samými chalanmi.
Vlastne, ani línie Nastye a Josha sa nejakým otrepaným motívom nevyhli, ale tie snáď môžeme prepáčiť. Hoci povinná absencia poriadneho dospeláka, ktorá sa akosi stala povinnou jazdou v young adult literatúre bola v Nastyinom prípade celkom znepokojujúca – aký rodič dovolí svojej dcére, ktorá utrpela vážnu nehodu a úraz, ktorý z nej spravil žijúcu trosku a ktorá viac ako rok dobrovoľne nevyriekla ani slovo, aby sa presťahovala k nezodpovednej tete, ktorá nemá s výchovou detí žiadne skúsenosti? Však práve.
Moře klidu je neuveriteľne smutným príbehom dvoch ľudí, ktorí toho veľa stratili, ale tiež mnohé našli. Nie je to ľahké čítanie, pretože smútok na vás striehne z každej stránky. Ale rozhodne to je kniha, ktorá za tie slzy a bolesť stojí.
Hodnocení: 80 %
Autorka: Zuzana Timuľaková
Napsat komentář