Gratulujem, že existujete

21. 8. 2013 v 18.23

Kedy ste mali naposledy rozčítanú nejakú vedeckú knihu? Vravíte, že nikdy? A že z fyziky či chémie ste mali v škole nočné mory? Práve pre vás vznikla Stručná historie téměř všeho!

Vedci priniesli za posledných 300 rokov úžasné množstvo informácií o svete, v ktorom žijeme. Zo všetkých týchto objavov by sme mali byť po správnosti skutočne nadšení… Žiaľ, to sa deje už len málokedy. Veda je stále menej populárnejšia a predmety v školách ako fyzika, chémia, geografia a pod. patria medzi najmenej obľúbené. Nepomáha tomu ani literatúra - veď kedy ste videli v zozname najpredávanejších kníh nejakú odbornú knihu?

Tento nemilý stav sa rozhodol jedného dňa zvrátiť americký spisovateľ Bill Bryson. Nie je to žiadny uhundraný profesor, ktorý sa na staré kolená rozhodol venovať vedeckej osvete. Na začiatku bola obyčajná učebnica prírodopisu, z ktorej sa učil v piatej triede. Práve ona spustila jeho záujem o svet okolo, no zároveň ho podupala - poznáte to, nudná, nezaujímavá učebnica s nezrozumiteľným obsahom. Prečo ľudia, ktorí majú skutočný záujem niečo sa naučiť, nemajú vlastne z čoho?

Bryson sa rozhodol zobrať opraty do vlastných rúk… a sám napísal knihu Stručná historie téměř všeho. Odhaľuje všetky tajomstvá ľudského života a sveta okolo nás. Objasňuje základné fakty histórie vedy, osobnosti a zaujímavosti kozmológie, astronómie, fyziky, geológie, meteorológie, chémie, biológie a pod. A necháva nás o všetkom s úžasom premýšľať.

„Žijeme ve vesmíru, jehož stáří nejsme schopni přesne stanovit, obklopeni hvězdami, jejichž vzdálenost téměř vůbec neznáme, ve vesmíru naplněném hmotou neznámé povahy a řídícím se fyzikálními zákony, jejichž vlastnosti ve skutečnosti nechápeme.“

Hustota informácií v knihe je skutočně veľká, napriek tomu je čítanie pútavé a vôbec nie náročné. No pozor, kniha je určená dospelákom, takže nečakajte, že bude javy vysvetľovať štýlom včeličiek a kvietkov. Autor však skutočne rozpráva jednoducho, používa názorné príklady a všade, kde sa dá, vsúva aj dej - napr. pri rozprávaní o vedcoch a ich objavoch.

Kvôli čomu ale skutočne budete knihu milovať, je jej zábavnosť - a tým nemyslím vtipy, ktoré pochopia iba zasvätení geekovia. Bryson rozpráva zážitky „objaviteľov“ s láskavým humorom, čím všetkých tých vážnych vedcov poľudšťuje.

Hneď na začiatku vám autor pogratuluje k tomu, že existujete. Táto skutočnosť je výsledkom triliónov náhod, ktoré sa začínajú už pri Veľkom tresku. Pokračuje rozprávaním o obrovskom vesmíre, ktorého rozlohu a fungovanie si len ťažko dokážeme predstaviť.

Tak napríklad, určite ste už videli nejakú mapu slnečnej sústavy. Čo keď vám poviem, že ani jedna nebola v patričnej mierke? Školské mapy ukazujú vzdialenosti medzi planétami tak, že dokonca na seba vrhajú tieň. Skutočné vzdialenosti sú také veľké, že sa vlastne ani nedajú nakresliť. Aj keby ste k svojej učebnici prilepili ďalší plagát, k správnym hodnotám by ste sa ešte nepriblížili. Na grafe slnečnej sústavy, v ktorej by mala Zem veľkosť hrášku, by Jupiter bol cez 300 metrov ďaleko a Pluto viac než 2 kilometre. Na rovnakom grafe by bola naša najbližšia hviezda, Proxima Centauri, vzdialená asi 15 000 km.

Pri vesmíre ešte chvíľu ostaňme - ak sa pozriete na nočnú oblohu, všetko, čo na nej uvidíte, je už minulosť - hviezdy vidíme v stave, v akom boli, keď sa ich svetlo vydalo na cestu k nám. Podľa toho mohla známa hviezda Polárka v skutočnosti zhorieť alebo vybuchnúť minulý rok v januári, v r. 1854 alebo kedykoľvek na začiatku 14. storočia, no správa o tom k nám ešte nedorazila.

Iste vám napadne, či sa autor zamýšľa aj nad mimozemským životom. Podľa jeho názoru je to možné, má to však jeden háčik - vzdialenosť medzi dvomi možnými civilizáciami je min. 200 svetelných rokov! Takže aj keby takéto bytosti vedeli o našej existencii a nejakým spôsobom by nás mohli vidieť na svojich teleskopoch, tak teraz ešte len pozorujú svetlo, ktoré opustilo Zem pred 200 rokmi. Sledovali by francúzsku revolúciu, Thomasa Jeffersona a ľudí v hodvábnych pančuchách s parochňami na hlave.

Toľko úžasných informácií, a to som ešte len na začiatku! Ale vážne, čítanie Stručnej histórie ma fascinovalo natoľko, že mám chuť celý večer sedieť a vypisovať pre vás to najzaujímavejšie. No uvedomujem si, že by som len nosila drevo do hory - všetko nájdete aj tak v knihe.

500-stranové dielo ocenené cenou anglickej Royal Society pre najjlepšiu vedeckú knihu pre neodbornú verejnosť bude na vašom nočnom stolíku tróniť asi celkom dlho. Na druhej strane, určite obohatí váš život a pri rozhovoroch s priateľmi odteraz vždy tromfnete neodmysliteľnú tému o počasí…

Hodnotenie: 100 %

Autorka: Monika Zbínová

Zdroje obrázků: CC DaraDPhotography, bitmask

Komentáře k článku

(Nebude zobrazen v komentáři)

Související

Mohlo by vás zajímat

Náš web zlepšujme pomocí cookies. Do vašeho zařízení ukládáme také cookies třetích stran. Pokud nám dáte souhlas, můžeme náš web také přizpůsobit podle vašeho chování při jeho prohlížení a s vaším souhlasem tyto informace také předat reklamním společnostem a sociálním sítím, aby vám zobrazily cílenou reklamu nebo za účelem e-mailového oslovení. Svůj souhlas můžete odvolat a vybrané cookies odmítnout prostřednictvím linků níže. Více informací Změnit nastavení Rozumím